Vo Veľkej Fatre začali kvitnúť črievičníky.

Vo Veľkej Fatre začali kvitnúť črievičníky.

    Črievičník papučkový ( Cypripedium calceolus)  alebo ľudovo – „papučka“,  patrí do  čeľade vstavačovité ( Orchidaceae).  Rastie v tienistých, prevažne listnatých (bukových) lesoch s  bylinami, na ich okrajoch, rúbaniskách a krovinatých stráňach, hlavne na vápencoch a pôdach s dostatkom humusu, od pahorkatín až po horský stupeň. Na Slovensku sa vyskytuje od Bielych Karpát až po Bukovské vrchy.

Vo Veľkej Fatre sa vyskytuje hlavne v severnej časti pohoria. Kvety tu začínajú kvitnúť v druhej polovici mája. Tento rok je však sezóna kvitnutia  značne posunutá, kvôli chladnému máju a neskorému sneženiu.

Aktuálne sa začínajú objavovať prvé kvety. Kvitnúť  v pohorí Veľkej Fatry bude do konca júna. V závislosti od nadmorskej výšky, kde sa rastliny nachádzajú.

Črievičník je 13-50 cm vysoká trváca orchidea.  Jednoduchá, vzpriamená, dužinatá byľ na báze šupinatá, vyrastá z krátkeho článkovaného plazivého podzemku. Máva 3-4 listy široko eplipsovité s končistým vrcholom, striedavo sediace a zriasnatené. Jeden, príp. dva kvety veľké 3-5 cm, vyrastajúce z pazuchy listeňa, majú špecifický tvar – žltý pysk, vnútri červenobodkovaný s farebnými žilkami, na báze chlpatý, podobný črievičke.  Kvet  má 5 cm dlhé hnedočervené okvetné lístky.

Opelené kvety na rastline veľmi dlho vytrvávajú, naopak  neopelené rýchlo vädnú.  Plodom je tobolka,  zámena s iným druhom je v našich  podmienkach úplne vylúčená.

Črievičník je vďaka svojmu vzhľadu veľmi atraktívna orchidea a mnohých neznalých to môže zvádzať k je nezákonnému trhaniu. Po odtrhnutí, však kvety veľmi rýchlo vädnú… Preto sa tešme sa z ich krásy priamo na mieste a nesnažme sa ich trhať a brať so sebou domov.  Spomienkou na tieto nádherné orchidey nám môže byť pekná fotografia. Aj tu však platí zásada: Dávajme  dobrý pozor kam šliapeme, aby sme nepošliapali okolité ešte nerozkvitnuté rastliny. Nemusia totiž  kvitnúť všetky “trsy” naraz.

Zaujímavosťou pri tomto druhu je, že prvýkrát zakvitne až keď má cca 10 rokov! Jeho kvet sa radí k tzv. pascovitým typom kvetov a to zo skutočne zaujímavého dôvodu. Rastlina prostredníctvom výraznej žltej farby a tvaru papučkovitého pysku vábi hmyz (predovšetkým samotársky žijúce druhy včiel). Ten po spadnutí do vnútra “papučky” je prinútený pohybovať sa tak, aby došlo k opeleniu rastliny. Háčikom a v konečnom dôsledku istým spôsobom využitia zo strany rastliny je fakt, že za takéto vynútené opelenie sa v prípade črievičníka nepodáva žiadna energetická “odmena” vo forme sladkého nektáru – rastlina ho jednoducho pre svojich opeľovačov nevytvára.

Črievičník papučkový je druhom európskeho významu a spoločenská hodnota jedinej rastlinky je vyčíslená na 138 €. Na Slovensku patrí do kategórie zraniteľný druh a v susednom Česku je v Červenom zozname zaradený do kategórie veľmi ohrozených druhov rastlín.

Tak ako ostatné druhy našich orchideí, aj embryo črievičníka žije po vyklíčení skryté po dobu niekoľkých rokov v lesnej pôde v symbiotickom vzťahu s hubami. Rastlinka je tak úplne závislá od výživy, ktorú jej tieto huby zabezpečujú. Preto každé jedno prenesenie rastlín z ich prirodzeného lesného prostredia do záhradky skončí garantovaným uhynutím rastlín. Lesná pôda na záhradke rýchlo vplyvom nelesných podmienok zmineralizuje (rolu tu zohráva predovšetkým sucho a priame slnko), stratí sa z nej vrstva humusu, ktorá sa v lese dokáže udržať len vďaka špeciálnej lesnej mikroklíme. Za ňu humusová vrstva vďačí potrebnému tieňu a hlavne vlhkostným podmienkam lesa, ktoré sa na záhrade nedajú nikdy dosiahnuť. Navyše s prenesením koreňových systémov rastlín obalených lesnou pôdou a následnej mineralizácii a strate humusovej vrstvy zahynú aj lesné pôdne huby, na ktorých sú črievičníky bytostne závislé. Samotné rastliny sa sčasti výživovo osamostatňujú až keď vyženú prvé zelené lístky, ktoré fotosyntézou zabezpečia časť potrebných látok potrebných pre existenciu rastliny.

 

Text: Juraj Žiak, Jozef Limánek a Slavomírn Senk

Editácia: ŠOP SR