Našli ste opustené, alebo zranené zvieratko ?

    V posledných dňoch  rovnako ako aj ostatné organizačné jednotky ŠOP SR, tak aj Správa Národného parku Veľká Fatra  zažíva nápor telefonátov  kvôli nálezom hendikepov chránených živočíchov. Väčšina telefonátov a následných výjazdov sa týka nájdených mláďat.  Je obdobie vyvádzania mláďat a najviac je to v tomto období viditeľné u synantropnej populácie sokala myšiara (Falco tinnunculus). Mladé sokolíky nemusia mať svoj prvý štart z hniezda najšťastnejší a končia veľakrát na zemi. Vo väčšine prípadov je to bez zranení a úplne postačuje ich vyložiť na nejakú blízku budovu alebo strom. Rodičia si ich už podľa hlasného volania nájdu a postarajú sa o ne.  Ak ostanú na zemi, je to pre nich vysoké riziko, že skončia poranené psom, mačkou, alebo ich nájdu iné predátory.  

Ak nájdete na zemi mláďatá spevavcov a nevykazujú žiadne viditeľné známky poranenia, takisto ich stačí vyložiť na nejaké chránené vyvýšené miesto, napr. na strom, krík či na budovu. Vo väčšine prípadov nie sú opustené, aj keď si prítomnosť rodičov na prvý pohľad nemusíte všimnúť. Väčšina mláďat opúšťa hniezdo ešte predtým, ako vedia aktívne lietať a rodičia ich dokrmujú na zemi a v blízkom okolí hniezda. Po pár dňoch sa mláďatá naučia lietať. Neberte preto zbytočne mláďatá z lokality, iba ak viditeľne vykazujú poranenie. V niektorých prípadoch apatia mláďat môže byť spôsobená dehydrovaním. Stačí ich ovlažiť vodou a uložiť do tieňa. Obzvlášť v týchto extrémne teplých dňoch.

 

Poďme si teda opätovne zhrnúť, ako môžme podať prvú pomoc hendikepovanému živočíchovi skôr, ako prídu pracovníci príslušnej chovnej alebo rehabilitačnej stanice. 

 

Ako postupovať:

Ak nájdete mláďatá cicavcov (jeleň, srnec…) zdanlivo opustené v lese, na lúke alebo poli, v žiadnom prípade ich nechytajte do rúk a čo najskôr a najtichšie lokalitu opustite. Ich matka sa často zdržiava v blízkosti, odkiaľ ich prichádza kŕmiť a kontrolovať. Mláďa po manipulácií získa ľudský pach a matka ho môže odmietnuť.

Ak nájdete vypadnuté mláďa vtáka, je vhodné najskôr sa poobzerať po blízkom okolí, či sa tu nenachádza dospelý jedinec, ktorý ho prikrmuje. Mláďa položte na konár, resp. rímsu domu, aby sa k nemu nedostal predátor. Z väčšej vzdialenosti ho pozorujte. Mláďa je potrebné zobrať, až keď dlhšiu dobu nevidno nablízku rodičov.

Zranený, zoslabnutý a chorý jedinec

Takéhoto jedinca spoznáte podľa neprirodzeného správania – pod tým sa myslia výrazne znížené únikové reakcie, neprirodzené držanie tela, ovísanie krídla, krívanie, viditeľné zranenia a podobne. Manipuláciu so živočíchom obmedzíme na minimálnu možnú mieru a čím skôr kontaktujeme odborníka. Odchyt musí byť čo najšetrnejší, použijeme handru, deku, nikdy nie igelit. Živočícha – podľa veľkosti  – môžeme umiestniť aj do papierovej krabice s otvormi na prístup vzduchu a umiestnime ho do tichej a tmavej miestnosti bez rušivých vplyvov. Účelom je zníženie jeho pohybu (môže zväčšiť rozsah prípadného poranenia) do doby príchodu odborníka. V žiadnom prípade živočícha neukazujeme ako atrakciu ľuďom.

Prikrmovanie

V prípade príliš apatických a dlhodobo vysilených jedincov sa kŕmenie neodporúča. Takýto jedinec nemá dostatok tekutín a energie, aby potravu strávil a zvyčajne po nakŕmení uhynie.

Ak je jedinec vitálnejší a odborník nemôže okamžite živočícha vyzdvihnúť, telefonicky s ním prekonzultujte druh potravy a možný spôsob jej podania. V zásade však platí, že dravcom a sovám (napr. orol skalný, jastrab lesný, myšiak lesný, sokol myšiar – známy aj ako pustovka alebo poštolka, výr skalný, sova lesná a podobne) podávame výlučne surové mäso – hydinu, holubie mäso, hovädzinu; nikdy nie bravčovinu alebo príliš studené či tepelne upravené mäso.

 

Čerstvo vyliahnuté mláďatá kačice divej nájdené v meste Martin.

Mláďa sokola myšiara slepé na jedno oko – nájdené na sídlisku Záturčie  – Martin.

Dážďovník tmavý.

Mláďa straky čiernozobej.

Sokol myšiar  – mláďa.

Mláďatá belorítky domovej ručne kŕmené pred odkladaním do iného hniezda

Veľká vďaka patrí ochotným a obetavým kolegom, ktorý sa častokrát starajú o hendikepy doma cez víkendy aj mimo pracovnej doby.

 

Text a foto: Ing. Juraj Žiak