Nový online pohľad – “Dravčia skala”

Nový online pohľad – “Dravčia skala”

  V tomto roku správa Národného parku Veľká Fatra   v spolupráci s firmou  PROFI – NET s.r.o pripravila  v poradí už piaty projekt z  pohoria Veľkej Fatry, ktorý budeme môcť spoločne sledovať on-line. Tentokrát bude kamera  snímať skalu, ktorú sme nazvali  „Dravčia skala“ . Okrem edukačného významu bude tento projekt  slúžiť na odborný monitoring a odčítavanie krúžkov dravých vtákov v zimnom období. Návštevníkom “Dravčej skaly” budeme v zime pomáhať tým, že im v čase núdze ponúkneme potravu v podobe zrazených zvierat, ktoré zbierame po našich cestách. Väčšina druhov našich dravých vtákov sa v zime rada priživuje na zdochlinách, čím plnia v prírode sanitárnu funkciu. Veríme, že aj tento projekt sa online návštevníkom  bude páčiť a poodhalí im nové poznatky zo života dravcov. 

 

Online pohľad ” Dravčia skala” 

  Ako prvý návštevníci sa pred online kamerou ukázali krkavce (Corvus corax). Krkavec čierny je zaradený do radu Passeriformes → spevace. a je považovaný za jedného z najinteligentnejších vtákov našej avifauny.  To dokazuje aj jeho sebavedomé dotieravé správanie pri potrave. Neustále sa snaží nájdenú korisť uchovať len pre seba, odnáša si kúsky mäsa a schováva si ich do škár v skalách. Pred pár dňami sme dokonca priamo na online kamere mohli vidieť, ako sa snažil poťahovaním za chvostové perá vyrušiť orla pri žraní, aby ho odradil a  viac potravy tak ostalo jemu. Krkavce vytvárajú páry na rozdiel od havranov, s ktorými si ich ľudia často zamieňajú. Hniezdenie v pohorí Veľkej Fatry začína veľmi zavčasu a to už vo februári, kedy je ešte  súvislá snehová vrstva. 

Záber páriku krkavcov z online kamery .

 

  Ďalším pravidelným návštevníkom ” Dravčej skaly”  je myšiak hôrny (Buteo buteo). Myšiak lesný je náš najpočetnejší dravec na Slovensku a jeho sfarbenie je veľmi variabilné. Od takmer bielych jedincov až po tmavé, s rôznymi formami škvrnitosti. Rovnako aj myšiak v zimnom období rád uvíta nález kadáveru – zdochliny, kde sa môže priživiť a ušetrí tak veľa energie. Musí však byť opatrný, aby sa nestal korisťou iného väčšieho dravca – orla alebo líšky.  

 

  Približne  po mesiaci od spustenia prenosu sa dňa 19.11.2018 objavil pred online kamerou prvý orol skalný (Aguila chrysaetos), konkrétne mladý jedinec a  po pár hodinách sadol na “Dravčiu skalu” aj dospelý pár samec so samičkou. Mláďa, ktoré sa kŕmilo pred nimi bolo z najväčšou pravdepodobnosťou ich mláďa.  Skalné orly sú silne teritoriálne vtáky, svoje územie si strážia a neznesú prítomnosť žiadnych ” cudzích orlov ” Svoje mláďa však tolerujú v niektorých prípadoch až do februára, kým nezačnú svadobné hry a prípravy na nové hniezdenie. Samička skalného orla dosahuje rozpätie krídel až 2,2 metra a váhu 3,5 – 5 kg.  Samce sú o poznanie menšie. Mladé vtáky majú výrazné kontrastné sfarbenie, biely koreň chvosta, tmavú dúhovku v oku a ich sfarbenie sa ustáli až po piatom roku života, kedy sa stávajú dospelými vtákmi. Zahniezdiť však môžu v niektorých prípadoch aj skôr. Typický je pre nich tzv.  kainizmus, čo znamená, že na hniezde prežíva len jedno mláďa.  V ojedinelých prípadoch môžu nastať aj výnimky. 

Dospelý pár orlov skalných pred online kamerou. Samec v ľavo väčšia samička v pravo. 

  V zimnom období je orol skalný typický zdochlinár a vďaka silnej kyseline HCL v žalúdku konzumuje  aj mäso, ktoré je už v značnom štádiu rozkladu. Zabezpečuje tak veľmi dôležitú sanitárnu funkciu v prírode. Je zaujímavé sledovať stratégie našich zdochlinožravých druhov.  Orol ma dokonalý zrak, ktorému máločo unikne. Ak je zdochlina ukrytá  pohľadu z hora, nájde ju pomocou sledovania  stopových  dráh líšok na snehu,ktoré sa  zbiehajú k jednému miestu a tiež sledovaním krkavcov, ktorí lietajú nad určitým miestom. Takouto stratégiou objaví kadáver aj v hustom poraste, kde z vrchu nemusí byť vôbec vidieť. Zaujímavosťou je že orliaky morské (Haliaeetus albicilla) zimujúce v podhorí Veľkej Fatry, si v priebehu rokov tiež vytvorili dômyselnú stratégiu. Sledujú  krúžiace orly skalné nad pohorím a takto sa priživia na kadáveroch, ktoré našli prvé orly. Veríme, že aj tento fenomén sa nám podarí z dokumentovať na online kamere.

 

   Vedeli ste, že na kadáveroch uhynutých zvierat sa v zime rovnako radi priživia aj spevavce?  Napríklad  sýkorky a ďatle. Aj toto zachytila  nedávno online kamera v pohorí Veľkej Fatry.  

 

Text:

Ing. Juraj Žiak