Jarný prenos obojživelníkov na Budiši

Tak ako každý rok, i túto jar sme medzi obcami Budiš – Jasenovo – Rudno stavali popri ceste 3. triedy zábrany proti vchádzaniu obojživelníkov na cestu. Po rozmrznutí zeme a v čase, kedy teplota vzduchu stúpa na 10 °C  sa žaby a mloky vydávajú na cestu na miesta rozmnožovania. Problémom býva prekonávanie ciest  na ktorých hromadne hynú pod kolesami áut, keďže migrácia prebieha masovo a pri vhodných podmienkach sa presúvajú naraz desiatky až stovky  žiab.

Tento rok sme zábrany postavili 2.3.2021 v predstihu pred migráciou obojživelníkov. Ťah žiab na miesta rozmnožovania začal v piatok dňa 26.3.2021, a do utorka 30.3. sme od zábran preniesli 588 skokanov hnedých (Rana temporaria) a 1 mloka vrchovského (Triturus alpestris). Ako dlho prichádzajú žaby a mloky k vode závisí od počasia a teploty. Ak sa striedajú teplé a chladné dni, ťah sa spomalí a trvá i niekoľko týždňov kým na rozmnožovacie miesto príde posledný skokan. Ak teplota stúpne na niekoľko dní a nestriedajú ich mrazivé noci, väčšina skokanov premigruje počas niekoľkých dní. Pohybu pomáha i dážď a vlhké počasie, počas ktorého ťah prebieha rýchlejšie.  Ako prvé na našu lokalitu prichádzajú skokany hnedé, po nich mloky, asi mesiac neskôr ropuchy bradavičnaté a v priebehu mája rosničky zelené.  Úspešnosť rozmnožovania a prežitia druhov nezávisí len od prežitia cesty k vode, ale aj dostatočného množstva vody počas vývinu vajíčok a žubrienok. Krajina nám vysychá, v zime je málo snehu čo sa odráža aj od množstva vody na tradičných miestach rozmnožovania obojživelníkov. Niektoré vysychajú hneď po nakladení vajíčok, iné v štádiu kedy sa tu nachádzajú žubrienky. Ak lokality vyschnú viac rokov po sebe, množstvo obojživelníkov klesá a odráža sa to aj na množstve druhov, ktorým slúžia ako potrava. K vyschnutiu lokality nám opakovane prišlo v roku 2009 -2010 – 2011 kedy nedošlo k dopĺňaniu populácie novými jedincami a z 2000 skokanov pri jarnom prenose na zábranách sme sa dostali na číslo 60 – 100 jedincov. Žaby pohlavne dospievajú v priemere v treťom roku života a  tak trvalo ďalších niekoľko rokov pokým sa miestna populácia spamätala.  Dnes sú už počty skokanov vyššie, no ich osud závisí  od kritického obdobia viazaného na vývoj vo vode. Obojživelníky sú chránenými druhmi v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny rovnako ako miesta ich rozmnožovania – mokrade. Chránené sú i vajíčka a žubrienky –   všetky vývojové štádiá, rovnako ako dospelé jedince. 

Vodná plocha mokrade láka aj ďalšie chránené druhy ako bocian biely (Ciconia ciconia), bocian čierny (Ciconia nigra), orol krikľavý (Aquila pomarina), kačica divá (A. platyrhynchos), kačica chrapačka (Anas querquedula), trasochvost biely (Motacila alba), trasochvost horský (M. cinerea), na ťahu sa tu zastavujú aj cíbiky chochlaté (Vanellus vanellus), červienky obyčajné  (Erithacus rubecula), drozdy a ďalšie.

Žaby a mloky ako poslovia jari podobne ako bocian potrebujú od nás trochu ohľaduplnosti, ochrana mokradí a pomoc na miestach, kde ich tradičné cesty križujú tie naše asfaltové sú to minimum čo pre ne môžeme spraviť.

Text a foto: Ing. Mária Apfelová, zoologička NP Veľká Fatra

Stavanie zábran: Július Schestág, Ľudovít Remeník, Radovan Reťkovský, , Andrej Súľovský,  Mária Apfelová